VÄZBA AKO INŠTITÚT TRESTNÉHO PRÁVA

Väzba nie je povinnou súčasťou trestného konania, no ide o zásadný zaisťovací inštitút trestného práva. Má za následok jeden z najväčších zásahov do osobnej slobody obvineného. Osobná sloboda sa považuje za najzakladanejšie ľudské právo, ktoré garantuje Ústava SR. Na medzinárodnej úrovni ju garantuje najmä Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zároveň druhý odsek § 2 Trestného poriadku premieta garanciu osobnej slobody aj do zásad trestného konania.

Široká verejnosť si často zamieňa väzbu s trestom odňatia slobody. Mali by ste mať na zreteli, že väzba nie je riadne uloženým trestom za spáchaný trestný čin.

Samotná Ústava SR v piatom odseku čl. 17 stanovuje:

„Do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.“ Trestné právo, konkrétne Trestný poriadok upravuje formálne, ako aj materiálne podmienky rozhodovania o väzbe (vecný základ dôvodnosti vzatia obvineného do väzby).

KEDY PRICHÁDZA VÄZBA DO ÚVAHY?

Rozhodnutie o vzatí do väzby pripadá do úvahy, len voči osobe, ktorá má vznesené obvinenie. Zároveň však musia byť naplnené dôvody stanovené Trestným poriadkom. Väzba musí byť primeraná k dosiahnutiu účelu trestného konania. Vrámci trestného konania má väzba za účel najmä zabezpečiť počas prebiehajúceho trestného konania prítomnosť osoby, voči ktorej bolo vznesené obvinenie. Ďalej zamedziť úniku pred spravodlivosťou, zabrániť v pokračovaní trestnej činnosti, zabezpečiť verejnú bezpečnosť, prípadne zamedziť zasahovaniu do vyšetrovania.

Dôvodnosť väzby je základným faktorom rozhodnutia o vzatí do väzby. Konkrétne dôvody väzby upravuje prvý odsek § 71 Trestného poriadku:

„Obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že

a) ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest,

b) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo

c) bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil,

a ak vzhľadom na osobu obvineného, povahu alebo závažnosť trestného činu, pre ktorý je trestne stíhaný, nie je v čase rozhodovania o väzbe možné väzbu nahradiť podľa § 80 alebo § 81.“

VÄZBA A JEJ DRUHY PODĽA TRESTNÉHO PORIADKU

Trestný poriadok rozoznáva v prvom odseku § 71 písm. a) tzv. útekovú, písm. b) kolúznu a v písm. c) preventívnu väzbu. Tieto typy väzieb, resp. dôvody väzby sa môžu aj kombinovať.

Okrem vyššie uvedených sa v trestnom konaní uplatňuje aj napr. opätovná väzba, väzba mladistvých, vyhosťovacia väzba, druhy väzieb na základe medzinárodného alebo európskeho zatýkacieho rozkazu a iné.

ROZHODNUTIE O NÁVRHU NA VZATIE DO VÄZBY

Trestný poriadok v prvom odseku § 72 uvádza, ktoré rozhodnutia sú rozhodnutiami o väzbe:

„Rozhodnutím o väzbe sa rozumie rozhodnutie o

a) vzatí alebo nevzatí obvineného do väzby; za rozhodnutie o nevzatí do väzby sa považuje aj rozhodnutie o ponechaní obvineného na slobode pri nahradení väzby,

b) prepustení z väzby a o zamietnutí žiadosti o prepustenie obvineného z väzby; za takúto žiadosť sa považuje aj žiadosť o nahradenie väzby,

c) zmene dôvodov väzby obvineného,

d) návrhu na predĺženie lehoty väzby obvineného,

e) ponechaní obvineného vo väzbe, alebo predĺžení celkovej lehoty väzby v trestnom konaní,

f) prepustení zatknutého obvineného na slobodu; za takéto rozhodnutie sa považuje aj rozhodnutie o ponechaní obvineného na slobode pri nahradení väzby.“

V trestnom konaní koná a rozhoduje o väzbe:

1. súd a
2. v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie.

Návrh prokurátora neviaže sudcu pre prípravné konanie pri vymedzení dôvodov väzby. Trestný poriadok v treťom odseku § 72 ustanovuje:

„Pred rozhodnutím o väzbe musí byť obvinený vypočutý; … bez výsluchu obvineného možno rozhodnúť o väzbe len vtedy, ak obvinený výslovne požiadal, aby sa konalo v jeho neprítomnosti alebo ak zdravotný stav obvineného neumožňuje jeho výsluch.“

Druhý odsek § 72 Trestného poriadku upravuje niektoré obsahové náležitosti rozhodnutia o väze: „Odôvodnenie rozhodnutia o väzbe obsahuje aj uvedenie skutkových okolností, o ktoré sa výrok rozhodnutia o väzbe opiera, ktoré preukazujú dôvodnosť trestného stíhania a konkrétne skutočnosti, ktoré zakladajú dôvod väzby podľa § 71; v odôvodnení sa súd vysporiada aj s tým, prečo nenahradil väzbu podľa § 80 alebo § 81.“

AKO DLHO MÔŽE VÄZBA TRVAŤ?

Keďže ide o zásadný zásah do ľudských práv, tak Trestný poriadok trvanie väzby časovo obmedzuje. Prvý odsek § 76 Trestného poriadku: „Väzba v rámci základnej alebo predĺženej lehoty väzby v prípravnom konaní a väzba v konaní pred súdom môže trvať len nevyhnutný čas.“

Trestný poriadok upravuje viaceré výnimky týkajúce sa trvania väzby. Väzba v prípravnom konaní môže trvať 7 mesiacov (ide o základnú lehotu väzby v prípravnom konaní). Túto lehotu môže kompetentný orgán aj opakovane predĺžiť. Trestný poriadok limituje celkové trvanie väzby, a táto v prípravnom konaní spolu s väzbou v konaní pred súdom nesmie presiahnuť:

1. pri prečine 12 mesiacov (z toho 7 mesiacov v prípravnom konaní);
2. pri zločine 36 mesiacov (z toho 19 mesiacov v prípravnom konaní);
3. pri obzvlášť závažnom zločine 48 mesiacov (z toho 25 mesiacov v prípravnom konaní).

Uvedené lehoty začínajú plynúť odo dňa zadržania alebo zatknutia obvineného. Ak rozhodnutiu o vzatí do väzby nepredchádzalo zatknutie alebo zadržanie obvineného, začínajú tieto lehoty plynúť dňom obmedzenia osobnej slobody obvineného na základe rozhodnutia o väzbe.

Keďže väzba má trvať len nevyhnutnú dobu druhý odsek § 79 Trestného poriadku upravil povinnosť preskúmavať dôvodnosť trvania väzby:

„Policajt, prokurátor, sudca pre prípravné konanie a súd sú povinní skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby trvajú, alebo či sa zmenili.“

Zároveň má obvinený v súlade s tretím odsekom § 79 Trestného poriadku:

„…právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu.“

AKÝ JE OPRAVNÝ PROSTRIEDOK PROTI UZNESENIU O VZATÍ OBVINENÉHO DO VÄZBY?

Proti uzneseniu o vzatí do väzby má obvinený možnosť podať sťažnosť v súlade s prvým odsekom § 73 Trestného poriadku:

„Proti rozhodnutiu o väzbe je prípustná sťažnosť. Sťažnosť nie je prípustná, ak o väzbe rozhoduje odvolací súd alebo dovolací súd, ak tento zákon neustanovuje inak.“

Sťažnosť sa podáva orgánu, proti ktorého rozhodnutiu o väzby smeruje. Subjekt oprávnený na podanie sťažnosti ju musí podať v lehote troch pracovných dní od oznámenia rozhodnutia o vzatí do väzby. Do plynutia tejto lehoty sa nezapočítava deň oznámenia uznesenia o vznesení obvinenia. Ak pripadne koniec lehoty na deň pracovného pokoja alebo pracovného voľna, pokladá sa za posledný deň lehoty najbližší budúci pracovný deň. Sťažnosť podaná proti uzneseniu o vznesení obvinenia nemá odkladný účinok.

Trestný poriadok výslovne určuje dôvody podania sťažnosti. Prvý odsek ustanovenia § 189 stanovuje:

„Uznesenie možno napadnúť pre

a) nesprávnosť niektorého jeho výroku,

b) zrejmý rozpor výroku s odôvodnením, alebo

c) porušenie ustanovení o konaní, ktoré uzneseniu predchádzalo, ak toto porušenie mohlo spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku uznesenia.“

Sťažnosť musí napĺňať minimálne aspoň jeden z vyššie uvedených dôvodov. Tieto dôvody musí subjekt oprávnený na podanie sťažnosti riadne odôvodniť a zároveň náležite preukázať tvrdené skutočnosti, respektíve označiť dôkazy. O sťažnosti proti rozhodnutiu súdu alebo sudcu pre prípravné konanie o väzbe koná a rozhoduje nadriadený súd.

ROZHODNUTIE O SŤAŽNOSTI PROTI UZNESENIU O VZATÍ OBVINENÉHO DO VÄZBY

Po podaní sťažnosti proti uzneseniu o vzatí do väzby sudca pre prípravné konanie bez meškania predloží vec nadriadenému súdu na rozhodnutie. Predloženie spisu zabezpečí sudca pre prípravné konanie alebo na jeho žiadosť Policajný zbor najneskôr v nasledujúci pracovný deň.

Nadriadený súd rozhodne v súlade s tretím odsekom § 192 TP:

„…o sťažnosti proti uzneseniu o vzatí obvineného do väzby na neverejnom zasadnutí do piatich pracovných dní od predloženia veci na rozhodnutie.“

V súlade s prvým odsekom § 192 Trestného poriadku:

„Pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán

1. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
2. konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Prokurátor buď podanú sťažnosť zamietne alebo napadnuté uznesenie o vznesení obvinenia sám zruší.“

Nadriadený súd môže v odôvodnenom prípade podanú sťažnosť zamietnuť. Dôvody zamietnutia sťažnosti upravuje prvý odsek § 193 Trestného poriadku. Nadriadený orgán sťažnosť zamietne ak je sťažnosť:

1. neprípustná,
2. podaná oneskorene,
3. podaná neoprávnenou osobou alebo osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo
4. nedôvodná.

Ak nadriadený orgán nezamietne sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie. V prípade potreby nového rozhodnutia:

1. rozhodne vo veci sám, alebo
2. uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol pričom prvý odsek § 194 v písm. b) vymenúva prípady, kedy tak nadriadený orgán nemôže urobiť.

ODPORÚČANIE NA ZÁVER

Väzba je jedným z najprísnejších inštitútov trestného konania. Závažne zasahuje do ľudských práv a mala by sa použiť, len ako najkrajnejšie riešenie. Výkon väzby môže zanechať negatívne dopady na živote obvineného. Práve preto, v prípade ak Vám hrozí vzatie do väzby nepodcente vážnosť situácie a obráťte sa na obhajcu, ktorý Vám vie poskytnúť právnu pomoc. Neváhajte kontaktovať ADVOKÁTSKU KANCELÁRIU DEMKO & PARTNERS s. r. o., ktorá okrem iného poskytuje aj obhajobu v trestnom konaní, právne poradenstvo v oblasti trestného práva a zabezpečí Vám adekvátnu právnu pomoc.

Prečítajte si aj nasledujúci článok: Obhajca v trestnom konaní.

Autor článku:

JUDr. Štefan Demko, advokát

advokat-demko.sk

Zdroj:   slov-lex.sk