SŤAŽNOSŤ PROTI UZNESENIU O VZNESENÍ OBVINENIA

Sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia je jedným z inštitútov trestného práva, ktorým môžete dosiahnuť zastavenie trestného stíhania. Trestné stíhanie začína orgán činný v trestnom konaní tým, že vydá uznesenie o začatí trestného stíhania. Širokou verejnosťou často dochádza k zamieňaniu uznesenia o vznesení obvinenia a uznesenia o začatí trestného stíhania. Niekedy však orgány činné v trestnom konaní spájajú tieto dve uznesenia do jedného rozhodnutia. V tomto článku sa pozrieme na možnosť preskúmania uznesenia o vznesení obvinenia.

UZNESENIE O ZAČATÍ TRESTNÉHO STÍHANIA A UZNESENIE O VZNESENÍ OBVINENIA

Uznesením o začatí trestného stíhania sa začína trestné konanie, ako také. Po odôvodnenom závere, že trestný čin spáchala určitá osoba sa uznesením o vznesení obvinenia začína trestné stíhanie viesť proti konkrétnej osobe.

Ustanovenie § 206 Trestného poriadku upravuje podstatné náležitosti uznesenia o vznesení obvinenia, ktorými sú:

• označenie osoby, voči ktorej sa vznáša obvinenie,
• opis skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za ktorých k nemu došlo (tak aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom),
• zákonné pomenovanie trestného činu s uvedením príslušného ustanovenia Trestného zákona a
• skutočnosti, ktoré odôvodňujú vznesenie obvinenia.

Orgán činný v trestnom konaní po vznesení obvinenia môže v súlade s Trestným poriadkom voči obvinenému vykonať procesné úkony, ktorými sa zasahuje do jeho osobnej slobody (napr. zadržanie, vzatie do väzby…).

SŤAŽNOSŤ = MOŽNOSŤ PRESKÚMANIA UZNESENIA O VZNESENÍ OBVINENIA

Trestný poriadok upravuje možnosť preskúmania rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní. Ustanovenie § 185 Trestného poriadku ustanovuje: „Sťažnosťou možno napadnúť každé uznesenie policajta okrem uznesenia o začatí trestného stíhania.“

Z uvedeného vyplýva, že proti uzneseniu o vznesení obvinenia vydaného podľa § 206 Trestného poriadku môže teda oprávnený subjekt podať sťažnosť. Sťažnosť predstavuje riadny opravný prostriedok, ako aj možňuje preskúmanie zákonnosti (resp. výskytu prípadných chýb a pochybení) predmetného rozhodnutia a následne jeho nápravu.

SŤAŽNOSŤ MUSÍ BYŤ PODANÁ V LEHOTE

Oprávnený subjekt trestného konania rozhodne o tom či podá (rovnako tak či nepodá) sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Lehota na podanie sťažnosti je naozaj pomerne krátka. Ide o lehotu troch pracovných dní od oznámenia napadaného uznesenia o vznesení obvinenia. Do plynutia tejto lehoty sa však nezapočítava deň oznámenia uznesenia o vznesení obvinenia. Ak koniec lehoty pripadne na deň pracovného pokoja alebo rovnako tak na deň pracovného voľna, pokladá sa za posledný deň lehoty najbližší budúci pracovný deň.

DÔVODY PODANIA SŤAŽNOSTI

Trestný poriadok výslovne určuje dôvody podania sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Prvý odsek ustanovenia § 189 upravuje dôvody podania sťažnosti, a to konkrétne:

„a) nesprávnosť niektorého jeho výroku,

b) zrejmý rozpor výroku s odôvodnením, alebo

c) porušenie ustanovení o konaní, ktoré uzneseniu predchádzalo, ak toto porušenie mohlo spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku uznesenia.“

Oprávnený subjekt trestného práva musí obsiahnuť v sťažnosti minimálne aspoň jeden z vyššie uvedených dôvodov. Sťažnosť musí riadne odôvodniť a náležite v nej preukázať tvrdené skutočnosti, respektíve označiť dôkazy. Odôvodnenie sťažnosti sa musí zamerať nielen na skutkové okolnosti, ale aj na procesné pochybenia orgánov činných v trestnom konaní.

ROZHODOVANIE O PODANEJ SŤAŽNOSTI

Trestný poriadok v § 190 upravuje, ktoré orgány rozhodujú o sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Po doručení sťažnosti orgán, ktorý napadnuté uznesenie o vznesení obvinenia vydal (t. j. policajt) jej môže sám vyhovieť, a to len ak sa zmena pôvodného uznesenia nedotkne práv inej strany trestného konania. Ak policajt sťažnosti nevyhovie (t. j. napadnuté uznesenie o vznesení obvinenia nezruší), tak v súlade so štvrtým odsekom § 190 Trestného poriadku „…predloží vec na rozhodnutie:

1. policajt prokurátorovi, ktorý vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní, a ak ide o sťažnosť proti uzneseniu, ku ktorému tento prokurátor dal súhlas alebo pokyn, jeho prostredníctvom nadriadenému prokurátorovi.“

V súlade s prvým odsekom § 192 Trestného poriadku: „Pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán

1. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
2. konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Prokurátor buď podanú sťažnosť zamietne alebo napadnuté uznesenie o vznesení obvinenia sám zruší.“

Prokurátor buď takto podanú sťažnosť zamietne alebo napadnuté uznesenie o vznesení obvinenia sám zruší. Dôvody zamietnutia sťažnosti upravuje prvý odsek § 193 Trestného poriadku. Nadriadený orgán sťažnosť zamietne teda z dôvodu ak je:

1. neprípustná,
2. podaná oneskorene,
3. podaná neoprávnenou osobou,
4. podaná osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť,
5. nedôvodná.

ODPORÚČANIE NA ZÁVER

Ako už bolo uvedené sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia môže docieliť zastavenie trestného stíhania (v konečnom dôsledku aj ukončiť trestné konanie, ako také). V prípade ak Vám orgán činný v trestnom konaní vzniesol obvinenie za podozrenie zo spáchania trestného činu neváhajte vzniknutú situáciu konzultovať so skúseným obhajcom, ktorý Vám promptne (vzhľadom na krátky časový úsek na podanie sťažnosti) poskytne odbornú právnu pomoc s prihliadnutím na všetky špecifiká Vašej konkrétnej situácie a konkrétneho trestného konania. Neváhajte kontaktovať ADVOKÁTSKU KANCELÁRIU DEMKO & PARTNERS s. r. o., ktorá okrem iného poskytuje aj obhajobu v trestnom konaní, právne poradenstvo v oblasti trestného práva a zabezpečí Vám adekvátnu právnu pomoc.

Prečítajte si taktiež aj nasledujúci článok: Obhajca v trestnom konaní.

Autor článku:

JUDr. Štefan Demko, advokát

advokat-demko.sk

Zdroj:   slov-lex.sk